O pár sekúnd už skákal na ulicu, horiac samozrejme, naďalej však strieľal a pokúšal sa Mike-a zasiahnuť, ale kdeže Mike, ten sa nedal, Mike nie je žiadny čurák, do ktorého vystrelíš kedy sa ti zachce, Mike ti dá, Mike ti ukáže ródeo. Guľky vnikali do jeho útrob jedna za druhou, skvelá spomalená sekvencia, umenie-pomyslel som si vtedy, a vynášali na svojich povrchoch kúsky špinavcových tkanív- kostí-chrupaviek, jeho krv zastriekala celé námestie a špinavec skonal.

Záber na Mike-ov pohľad, naplnený dokonalým chápaním udalostí, tých ťažkých a nebezpečných dní na území Palestíny, prešpikovaných Hamasom, spálenými americkými vlajkami, nábojnicami-transportérmi-protitankovými päsťami- bolo zrejmé, že Mike tomuto krvavému mechanizmu rozumie a v konečnom dôsledku ho porazí. Fanatickí šialenci, nevzdelaní, bez zmyslu pre humor, jednoducho povedané kreténi, všetci v kuklách, čiernych kuklách, na Mike-a neprestávali dorážať, zbytočne ho dráždili, urážali, spôsobovali mu bolesť, unavovali Mike-a. Tamten hodí jeho smerom útočný granát, onen ho škrtí, ďalší Mike-a skoro zasiahne výstrelmi z kalašu, sú tu ostreľovači, pôvabné zrádne ženy, explózie, nárazy, Mike krváca na tvári, no Mike vzdoruje, Mike musí oslobodiť priateľa, uneseného- znásilneného- urazeného Hamasom, fašistami, teroristami. Kolotoč udalostí Mike-a vyhadzuje do vzduchu, vrhá pod idúce autá, svištiace projektily, os zla robí svoju čiernu robotu a robí ju poctivo, Bushova partia neklamala, pozrite sa na tie tváre, skrivené nenávisťou, zohavené absenciou demokracie, sú to tváre nepriateľov, šialencov, je to tvár zla. To preto tá „os zla“, dobre povedané, trefné, vtipné a varujúce zároveň – moja úcta. Mike-ov priateľ, spolubojovník a čistokrvný demokrat, ktorého tí všiváci znásilnili, zbili, ktorý bol dehydrovaný, intoxikovaný, zajatý-spútaný-nedemokraticky väznený priateľ čaká a je netrpezlivý, reku Mike kde si kurva, Mike príď, Mike som tvoj kámoš do riti, tak už ma prosím osloboď, tie zvieratá sú nedemokratické, žerú sklo a pušný prach.

Mike pozerá na slnko, žmúri oči, nad čímsi premýšľa, čosi ho žerie, trápi, sužuje, napätá vnútorná práca, potom pije vodu, miluje sa s krásnou /aj keď trochu spotenou/ ženou – demokratkou- osloboditeľkou a milovať Mike teda dokáže tisícorakým spôsobom, spýtajte sa jeho mileniek, miluje sa skutočne graciózne, taký je jednoducho Mike človek – na jednej strane vykopne teroristovi zuby, to hej, na strane druhej však stojí Mike-ova znalosť Kamasutry, láska k ženám a dobru všeobecne. Znásilnený priateľ počká – Mike predsa nemôže súložiť a oslobodzovať zároveň – to sa nedá, niektoré polohy sú predsa statické, viazané na gauč, stôl či bicykel, Mike pri nich nemôže utekať-strieľať-pomáhať, rozumiete?

Mike-ov orgazmus nastupuje práve včas, a je to poctivý, západným štýlom pojatý orgazmus a po jeho doznení Mike, osviežený a zbavený prekážajúcej erekcie, vyráža do boja.

Mike znovu strieľa. Božemôj ako intenzívne a účinne strieľa! Šup sem – šup tam a toto chytí a pripojí, tamtomu nožom rovno do srdca, toho zas holými rukami- na férovku, tamten je už mŕtvy a neškodný a tamtoho to neminie, Mike je nasratý, pozor na Mike-a.

Jeho priateľ, vzrušený streľbou.

Jeho milenka, ešte stále vzrušená fantastickým sexom.

Skrvavené kukly bojovníkov džihádu. Všetci sú mŕtvi.

Mike a jeho priateľ sú nažive. A žije aj spotená milenka – osloboditeľka. Správna vlajka v lúčoch zapadajúceho slnka.

Priateľ je slobodný. Os zla znovu dostala výprask.

Mike má na tvári malú ranku. Sekne mu. Je to pekná ranka – nebudí pohoršenie, nevzbudzuje odpor. Také je už raz dobro – príťažlivé, dynamické, bojaschopné.

Zajtra si pozriem Cobru 11 – dvaja spriaznení konaním dobra inšpektori, heterosexuáli a demokrati, všetko košér, rýchle autá, sirény a rozrazené stohy slamy na diaľnici. Čo viac si môžem priať?